Pár dní a na posilku som sa chcel opäť vykašľať, ale posledný zážitok s Kubo vo mne prebudil túžbu navštevovať ju naďalej. Predsa len, kto môže povedať, že si to rozdal s cudzím a luxusným borcom priamo v priestore fitka? Už len pri spomienke na jeho dotyky sa mi začal stavať. Nečakal som dlho a asi po týždni som sa s Kubo spojil a dohodli sme sa na spoločnom cvičení na mieste činu.
Ako som neskôr zistil, Kub je nielen nadaný vymrdávač mojej diery, ale aj šikovný tréner. Venoval sa mi celý čas a podrobne vysvetľoval, čo bude pre mňa najvhodnejšie a aký cvik naopak vynechať, pretože mi nepomôž. Vďaka tomu ma cvičenie začalo baviť ešte viac. Nešetril ma, ale zároveň ma nechcel za každú cenu zničiť.
Po tréningu som tak mal ešte dostatok energie na ďalšie aktivity. Samozrejme sme sa presunuli do šatne, vyzliekli sa a dali spoločnú sprchu. tentoraz ten celkom malý priestor šatne obsadila celkom početná skupinka chlapov, ktorí si obľúbili cvičenie v popoludňajšom čase. Nemali sme teda priestor ako , ale naše vzájomné sympatie celkom slušne prezrádzali.
V sprche som , ako sa ma dotýka a prechádza mi jeho po tele. Telo mal krásne vypracované a jeho bol opäť luxusne žilnat a ozdoben cockringom. Až neskôr sa priznal, že mal podviazané aj počas cvičenia, čo ma vzrušilo olo lepšie, že mi to povedal až neskôr, pretože by mohlo ľahko dôjsť k nehode v mojich nohaviciach.
Potreboval som ho ochutnať, ale partia borcov sa stále nemala na odchod a zo šatne boli stále počuť ich hlasy. Aj tak došlo aspoň na pár vášnivých bozkov.
„Musíme ísť inam,“ povedal mi, zastavil vodu a začal sa utierať osuškou.
„Lenže kam?“ spýtal som sa, pretože doma som práve nemal na to, aby som si pozval hosťa.
„Ku mne, na kávu,“ prehodil a šibalsky žmurkl. Bolo jasné, že sa táto káva bez smotany nezaobíde.
Krátko na to sme opustili fitko a nasadli do jeho pomerne luxusného auta. Usadl som na miesto spolujazdca, pripútal sa a premýšľal, ako to u neho bude asi vyzerať a čo všetko budeme robiť.
Musím priznať, že som mal čiastočne aj strach, predsa len sme sa videli raz a už sedím v jeho aute a vezie ma na neznáme miesto. Na tieto myšlienky som ale čoskoro zabudol. Mal som pred sebou krásneho, holohlavého a fúzatého frajera, ktorému stál aj v priebehu cesty. Nemohol som z neho spustiť oči, to bol snáď len sen! Ale nebol…
Nebudem klamať, že som celú cestu čakal, kým prídeme k nemu a tam si to rozdáme. Ani on nechcel čakať, a preto sa ma po chvíli spýtal, či nechcem.
Jasné, že som neváhal, nahol som sa bližšie a vyslobodil jeho z upnutých jeansov. Začal
som mu ho a po chvíli som sa naklonil ešte bližšie, aby som ochutnal. Chutil božsky. Stačila chvíľka dráždenia a jeho začal.
„Ak budeš pokračovať týmto tempom, uhasím tvoj smäd,“ varoval ma, ale ja som bol pripravený.
Jazykom, pretože toto lízatko sa mi sakramentsky páčilo. Netrvalo dlho, jeho vzdychy narastali a krkom mi začala tryskať jeho biela tekutina. Bolo jej požehnane, takže som mal čo robiť, aby som to všetko ustál.
Nechcel som mu ale nechať v aute neporiadok, a preto som všetok ten „bordel“ pekne vysal do poslednej kvapky.
„Ty si ale pekný nezbedník, takto ma vyžmýkať už po ceste,“ povedal mi s úsmevom.
Už z minula viem, že mu jedno kolo nestač spýtal som sa, či budeme pokračovať doma.
„Samozrejme, predsa ťa v tom nenechám sam,“ povedal a prešiel mi rukou po rozkroku.
Zaujíma vás, ako naša cesta dopadla? A ako vlastne Kub žije? Ak áno, neváhajte písať, ako sa vám príbeh páči a či chcete pokračovanie.