Predomňou sa konečne otvára úzka lesná cesta a ja zostupujem k riečke, ktorá rýchlym, divokým prúdom pretína neveľké údolie obklopené starým, dožívajúcim lesom.
Odhadzujem batoh na zem, beriem si do ruky fľašu vody a omámene sa blížim k riečnemu korytu. To, čo som už pomerne dlho počul, sa teraz ukazuje v plnej sile. Nad mojou hlavou v divokom reve, padá vodná masa zo skalnej medzery.
Živel v ohromujúcom množstve sťažka dopadá do kamenistého jazierka, ktoré sa pení, ako keď na najvyššie otáčky šľaháš sneh. Obrie kvapky vody mieria do všetkých strán, robí to neskutočný rachot, ale je to omamné. Vzduch je nasýtený čerstvou vlhkosťou, korunami stromov sem občas zavíta aj nejaký ten slnečný lúč.
Som okúzlený a dojatý zároveň. Tá energia! Tá sila! Tá moc! Vodopád dáva lenivej vode tam hore nový náboj, rýchlosť, iskru a neskutočnú dravosť. Tu dole je to naozaj už zase mocný živel, ktorý nepozná prekážky a ide si nekompromisne za svojím.
Je to tak inšpiratívne. Zhlboka dýcham a cítim sa, ako na nejakom lesnom žúre, sfetovaný vzduchom nadupaným vodnou energiou. Vysoká vlhkosť hladí všetky moje sliznice, každý môj nádych je teraz taký príjemný. Moje telo si užíva všetky tie záporné ióny vytvorené padajúcou vodou, je to nervový balzam. Cítim, ako sa upokojujem a zrazu už neviem nič o strastiach kilometrov cesty, ktorá tomuto predchádzala.
Vyzúvam si topánky a dávam dole spotené ponožky. Chcem si schladiť uchodené nohy, ale tesne pred vstupom do studeného prúdu ma napadá, že najlepšie bude vyzliecť sa donaha. Rozhliadam sa okolo seba, či nie sú v okolí nepozvaní pozorovatelia, ale zdá sa, že som sám. Už dlho nerozmýšľam. Dole ide tričko aj kraťasy, pod ktorými v lete už nič nenosím.
Tá už tak príjemná chvíľa je teraz naplnená ľahkým vzrušením. Môjho nahého tela sa dotýka chladivý vánok, ktorý je do veľkej miery vytváraný divokým prúdom vodopádu. Opatrne vstupujem do koryta a nesmelo skúšam, ako veľmi je tok ľadový.
Celkom áno, ale dá sa to zniesť. Unaveným chodidlám sa to veľmi páči. Moja nahota umocňuje nádherné prepojenie priestoru a času. Pripadám si, že spolu s mojím oblečením padli všetky hranice medzi mnou, lesom, skalami a vodou. Som teraz bezpodmienečne súčasťou všetkého, ba čo viac, som toho centrom, prirodzeným stredobodom, bez zábran a bez ostychu.
Moje rozpálené, takmer žeravé telo sa pozvoľna ochladzuje, idem kúsok ďalej, kde je dno hlbšie a hladina mi siaha po kolená. Skláňam sa a do svojich dlaní naberám ďalšiu a ďalšiu krištáľovú vodu, ktorou si namáčam hlavu, tvár aj telo. Je to síce šialene studené, ale úplne očistné. Mizne nielen únava z cesty, ale zázračná horská bystrina rozpúšťa aj stres a psychickú nepohodu posledných dní. Možno aj mesiacov a rokov.
Moja vnútorná rovnováha sa obnovuje, cítim harmóniu a dokonca čosi ako svetlo univerza, ktoré prestupuje mojím nahým telom. Núti ma to zhlboka a pokojne dýchať iskrivý vzduch nadupaný energiou vodopádu. Všetka tmavá energia ma opúšťa, postupne steká od hlavy až k nohám a tam, kde sa moje telo ponára pod hladinu, odteká spolu s prúdom preč.
Keď sa dostane až pod úroveň môjho pása, cítim jemné brnenie medzi nohami. Zameriavam sa na ten pocit a vnímam, ako je moje prirodzenie zaplavované príjemným svetlom, teplom a láskou. Chvíľu si myslím, že to medzi vetvami prenikol kúsok slnka a žiari mi priamo naňho, ale nie je tomu tak. Cítim začínajúce vzrušenie. Začína nadobúdať na objeme aj veľkosti. Veľmi pozvoľna tvrdnem.
Najskôr prichádza zdesenie a ohromná vlna hanby. Vari tu môžem stáť s tvrdým?! Vydesene sa rozhliadam a snažím sa svoju erekciu, ktorá je teraz už veľmi intenzívna, potlačiť, ale to určite nie je možné. Stromy však nič nenamietajú, ani riečka sa nezdá byť rozhorčená. Vetrík sa mi do neho zľahka opiera, čo vzrušenie len umocňuje. Akoby mi všetko chcelo povedať: "Uvoľni sa, si tu v bezpečí a pokojne nech ti stojí, to je v poriadku."
Nechávam tomu teda voľný priebeh a tým sa spúšťa masívna, energická vlna vzrušenia, s ktorou sa ten môj stavia do absolútneho pozoru a nadobúda neobvykle veľké rozmery. Ešte nikdy v živote som ho nevidel takto napumpovaného. Tak veľkého a tak macatého.
Stále vo mne zostávajú zvyšky hanby a ostychu, ale je mi tak príjemne, keď tu stojím po kolená v bystrine so svojou obrovskou a pevnou erekciou. Snáď by som povedal aj hrdo. Ešte sa párkrát rozpačito rozhliadnem, ale radosť a vzrušenie víťazí. Užívam si opojné pocity, zreteľne cítim, koľko pekného a príjemného mnou práve teraz prechádza.
Víťazoslávne sa pozerám do korún, ktoré jemne šumia a mám neodbytný pocit, že mi les chce niečo povedať. Áno, teraz to vnímam úplne zreteľne. Les ma má rád! Les mi fandí!
Oči sa mi zalievajú slzami dojatia, to prepojenie všetkého je také silné. Ruky letia do vzpaženia, prepínam sa v bedrách, aby som viac vystavil svoj už tak silno trčiaci úd, cítim toľko sily, som prijatý a zároveň toľko roztúžený, ako tu do mňa prenikla láska snáď celého vesmíru.
A potom ho na sekundu, na kratučký mikrookamih zahliadnem medzi kmeňmi. Niekto ide! V tom mojom rozpoložení som úplne zabudol na okolie, z ktorého kedykoľvek, ktokoľvek môže vstúpiť do mojej lesnej orgazmickej meditácie. Normálne by som sa zľakol a snažil sa urýchlene dostať k svojmu oblečeniu, hanblivo ukrývajúc svoje roztúžené mužstvo.
Nie však teraz. Som tak opojený a možno aj trochu omámený, že strach a hanba tu zrazu nemajú miesto. Som ako Adam v raji, bez zábran, bázne a hanby, sám vo svojej prirodzenosti a v spojení s božími silami. Zvedavo hľadám prichádzajúceho, ktorý ma možno chvíľku pozoroval a vydesený tou intímnou scenériou sa bude snažiť dostať rýchlo preč.
Tak nebude! Mladý muž s modrým batohom, ledabolo zavesenom na jednom ramene, vystupuje z prítmia lesa a pomaly sa blíži na breh riečky. Zvedavo si ma prezerá. Vôbec sa nehanbí. Neodvracia tvár, ako by som čakal. Nerobí, že sa nič nedeje. Smelo sa mi pozerá do očí a potom zase nižšie, kde sa stále týčim, vzrušením nedočkavý.
Je pekný a zároveň taký pokojný, že ma to šokuje. Pokladá batoh na zem. Stojí. Pozeráme sa na seba. Snažím sa o úsmev, ale potom radšej sotva postrehnuteľným pohybom ruky naznačím, aby šiel za mnou.
Pomaly sa vyzlieka. Moja erekcia sa ešte viac prehlbuje, keď môjmu mužstvu, skôr ako mne, dochádza, že sa tu deje niečo, kde čoskoro príde k slovu ďalšie vzrušenie a rozkoš.
On je už nahý a pomaly ponára svoje chodidlá do vody. Pozeráme sa pritom na seba. Nebol by som to chlap, keby som sa úplne prvým pohľadom nezameral na to, aký je obdarený. To je náš živočíšny inštinkt. S tým sa nedá nič robiť. Páči sa mi. A nielen ten jeho dole, ale on celý.
Pripadá mi, že som na neho čakal celý život. Že v tomto lese blúdime už roky, celé desaťročia a vzájomne sa míňame po desiatkach ciest, obklopení tisícom stromov. A možno konečne teraz prichádza tá pravá chvíľa, kedy sme obaja pripravení stretnúť sa.
Páči sa mi, aký je sebaistý. Blíži sa ku mne a len slabá rozochvelosť zvedavého očakávania sa ma snaží vyviesť z rovnováhy a harmónie. Márne. Aj ja som si istý. Toto chcem. Práve teraz a tu. Nič lepšie ma nemohlo stretnúť.
Už len pol krok a jeho horúce, teplom rozpálené telo sa tlačí na moje. Lomcuje so mnou neskutočná vlna vzrušenia, až sa mi podlomia kolená. Nie je možné inak, než spojiť sa v objatí a ochutnať naše ústa a jazyky.
Je to on! Po prvých sekundách bozkávania to jednoducho vieš. Poznáš pravého od nepravého. Ako keď zbieraš hríby a natrafíš na horčiak. Tento je pravý. Chutí mi. Vonia mi. Vyvoláva vo mne túžby a žiadostivosti. Cítim ako sa k môjmu tvrdému pridáva jeho, tam niekde dole, kam cez objatie nie je vidieť.
Jeho jemné, ale pri tom vášnivé bozky, ma privádzajú k šialenstvu. Kedy ma kto takto bozkával? Naše ústa sú neoddeliteľne prisaté k sebe a ja zreteľne viem, že z mojej hlavy zmizli všetky myšlienky. Vystreľuje ma to do dimenzií, ktoré sú vyhradené iba zamilovaným.
Či už predtým som bol vzrušený do nepríčetna, tak teraz mnou erotické napätie hádže vesmírnym nekonečnom, z jedného oblúku ležatej osmičky na druhý. Nedá sa to slovami popísať, pretože to v podstate nejde snáď ani v ľudskom tele zažiť. Mocne mi v ňom pulzuje a vytekajú z neho pramienky túžby, aké som ešte nikdy nezažil.
Potom sa ma tam dole dotkne, prejde mi po ňom, pohladí mi ho, aj tie dve naliate pod ním, čo vo vrecúšku nedočkavo poskakujú ako jojo. Chce sa mi revať slasťou! Po jednom jedinom pohladení! Hlasno zastonám a utešujem sa, že snáď rev vodopádu môj výlev zastrel. On sa ľahko pousmeje a sladko sa mi pozerá do očí. Mám pocit, že sa poznáme stáročia.
Nedočkavo hladím jeho pevný, bacuľatý zadok. Zamatový na dotyk, rovnako ako celý on. Ešte pár vášnivo horúcich bozkov, potom sa pomaly zosunie do podrepu a mne je jasné, že prichádza ďalšia neskutočná fáza nášho lesného stretnutia. Nežne si ma berie do lačne vlhkých úst. Zo studenej vody už by mi dávno mala byť zima, ale opak je pravdou.
Som rozpálený a roztúžený, chcem to všetko výrazne urýchliť, ale kúzlo okamihu mi nedovolí, aby som mocnými prírazmi znásobil rozkoš, ktorú mi práve poskytuje svojou nebeskou fajkou. Ľavou rukou sa zľahka drží môjho stehna, zatiaľ čo pravá ma drží za gule a hrana dlane jemne tlačí na koreň a hrádzu.
Takto to mám najradšej, ako to môže vedieť?
Každý jeho pohyb produkuje nesmiernu slasť, ktorá lomcuje mojím vyburcovaným telom od špičiek nôh až po končeky vlasov a späť. Mám pocit, že už ani chvíľku nevydržím stáť, celý sa trasiem a moje vzdychanie už nedokáže zakryť ani búrlivá padajúca voda. Robí to fantasticky a ja mám pocit, že prasknem.
Trhá mi v ňom a pulzuje, akoby chcel rozbiť všetky fyzické obmedzenia a ešte viac narásť a zväčšiť sa, čo už jednoducho nejde. On sa mi na moment zdola pozrie do očí a ja ho s vďačnosťou hladím vo vlasoch.
„Neprestávaj, robíš to božsky,“ chce sa mi povedať, ale okrem ďalšej várky vzdychov sa na nič iné nezmôžem.
Slastné muky spôsobené neustávajúcim dráždením jeho nadmieru šikovným jazykom, ale musia konečne prestať. Som už tesne pred bodom varu, stojím pred bránami jedného zo zázrakov stvorenia. Chcem vďačne poďakovať niekomu tam hore, že vymyslel niečo také úžasné ako je urobenie sa. Na to ale už nie je čas.
Pretože to na mňa ide. Myslím, že sa celý rozsypem, pretože orgazmická vlna sa zbiera pozvoľne a až trýznivo pomaly postupuje mojím do nepríčetná vydráždeným mužstvom. Som celý bez seba, trasiem sa a nedočkavo čakám na jeho posledné prisatie, ktoré spustí kaskádu výstrekov.
On sa na mňa znova pozrie a s mierne pobaveným úsmevom, spokojný so svojim dokonalým výkonom, spomalí tempo svojich slastných aktivít. Mám pocit, že na mieste umriem, pretože nástup orgazmu sa o niekoľko nepatrných chvíľok oneskoruje, čo vo vesmírnom meradle vôbec nič neznamená, zato pre mňa je to mučenie galaktických rozmerov hodné na prísne potrestanie pred haagskym súdnym tribunálom.
A potom sa konečne dočkám! Z tela vydráždeného do nepríčetná vylietavajú prvé dávky semena. Výstreky striedajú výkriky a naopak. Musím sa ho držať za ramená, ktoré zvieram tak silno, až sa mu na nich urobia červené fľaky. Prežívam najlepšie striekanie v celom mojom živote, orgazmické vlny sú také intenzívne, že nevnímam už vôbec nič a opúšťajúc lesný vodopád sa vznášam vo sférach, kde nie je strach ani bolesť.
Biele striekance odplávajú kamsi k ďalekým moriam, ale on zostáva. Chvíľu trvá, kým ho zase začnem vnímať. Je potrebných niekoľko sladkých bozkov, aby som sa vrátil do prítomného okamihu.
Viem, že mu to chcem oplatiť a urobiť ho rovnako krásne ako on mňa, ale teraz ešte nie som schopný. Pomaly vystupujeme z vody a ja sa blažene otáčam smerom k vodopádu, plný vďaky. Trochu smutný, že tento úplne unikátny zážitok sa už nikdy nebude opakovať, ale s radostnou istotou, že prídu iné.
Líbila se Ti povídka? Dej lajk nebo ji sdílej. Chceš náš blog podpořit? Zvaž dobrovolný příspěvek. Díky!
Kommentare