top of page
Search
  • Writer's pictureGood Guy

Adam Šindler: Velikonočná komisia


"Prajeme dobrý deň, sme z Veľkonočnej komisie a kontrolujeme prípravu na sviatky."


Stojím v napoly otvorených dverách a zarazene sa pozerám na chlapa so ženskou. Ona vyzerá tak trochu ako Jehovov svedok a on trochu ako to čudné indivíduum, čo je rado, že hovoríte po slovensky a potrebuje pár chýbajúcich drobných, aby mal na lístok domov. Avšak priateľsky sa usmievajú, on má v ruke nejaké dosky, ona malý foťák na fotenie.


„Vôbec nechápem, prepáčte,“ tvárim sa napoly zmätene a napoly pobúrene.


Čo ma otravujú, keď mám rozrobenú honičku! Prečo som išiel vlastne otvoriť? Niekto zazvoní a ja hneď poslušne bežím a zanedbávam pritom svoje potreby! A že ta moja potreba je sakra tvrdá a sakra akútna!


„Len sa u vás poobzeráme, hneď zase pôjdeme,“ švitorí ona.


"Stále nechápem, idete vymeniť ten vodomer?" spomínam si, že niečo o vode písali na obecnej nástenke pred stanicou.


"Nie, nie, to ste zle pochopil," natriasa sa pani, "obec sa prihlásila do súťaže o Veľkonočné vajcia roka a zastupiteľstvo schválilo zriadenie našej komisie."


Vajcia! Komisia! Súťaž! Čo?


„My obchádzame domy a dokumentujeme stupeň príprav, aby bolo všetko podchytené, kým príde porota hodnotiť tie vajcia,“ pridáva on. Celkom sympaťák nakoniec.


"Chcete mi povedať, že idete skontrolovať veľkonočnú výzdobu domu?" nestačím sa čudovať.


Asi som zaspal a prebudil sa v nejakom zlom vtipe.


"Áno, výborne to chápete," častuje ma nekonečným úsmevom, "môžeme sa k vám pozrieť?"


“Robíte si srandu? Vleziete mi do domu? No to ani náhodou!”


„Chápeme vaše rozhorčenie, ale nebojte sa, ja som Ondrej a toto je Božena a máme identifikačné preukazy vystavené obecným úradom,“ máva mi pred nosom nejakou kartičkou.


"Viete," Božena sa divne zatvári, "Obecné zastupiteľstvo tiež schválilo, že kto nebude spolupracovať, nedostane lístky na hlavný súťažný program a večernú slávnosť... To by ste predsa nechcel, že?"


"Nezdržíme vás dlho, rýchlo to pozrieme, dáme odporúčania a zmizneme," tlačí sa Ondrej do dverí.


Ja prevalcovaný despotickými rozhodnutiami našich zastupiteľov a pod ťarchou osobného nátlaku ich Veľkonočnej komisie rezignujem na svoju pozíciu vo dverách a ustupujem. Je toto ešte vôbec demokracia?


„Áno, už to vidím,“ Božena röntgenuje miestnosť a diktuje, „dvakrát narcisy za oknom, váza s mačičkami jedenkrát, ošatka s mazancom jedenkrát… hmm… vonia pekne! To piekla pani?”


"Piekol som ho sám, nemám pani."


Chvíľku premýšľam, či im ponúknuť na ochutnanie, ale v tom mi dochádza číro číra hrôza! Ondrej akurát lezie z obývačky! Do riti! Riešim tu mazanec a medzitým mi votrelec vlezie do zakázanej zóny, kde mám na obrej telke stopnuté porno!


Vydesene sčervenám a snažím sa uchlácholiť domnienkou, že napríklad medzitým už naskočil šetrič obrazovky.


Skúmavo sa pozerám Ondrejovi do tváre, ale zdá sa, že vyzerá celkom nezaujato.


"No čo je toto?" počujem isté znepokojenie v Ondrejovom hlase, “vajcia farbené OVO farbami a oblepené otlačkami?! To sa ešte predáva?”


„Nerada to hovorím, ale toto by ste mali ešte prehodnotiť,“ pridáva sa Božena ku kritike mojich nafarbených vajíčok.


Pozerám z jedného na druhého a mám pocit, že si zo mňa robia akurát tak fóry. Prečo ja som im chodil vôbec otvárať. Teraz budem mať úradný záznam od Veľkonočnej komisie! No ale dostanem tie lístky nie?


Snáď by to mohla zachrániť včasne podaná dávka slivovice!


„Tak si dáme panáka nie? Keď sú tie sviatky!” navrhujem a snažím sa o priateľský, až nadšený tón.


„Pre mňa určite nie,“ Božena slušne odmieta.


"Božka, môžeš ísť zatiaľ k susedom, ja to tu pánovi už vysvetlím," dodáva Ondrej.


Som celkom rád, že tá pani z komisie s foťákom odchádza, možno to tu s tým fešákom nejako uhrám.


„A! Tá je dobrá!” komentuje slivku, čo sme do seba akurát kopli.

“Vďaka, otcovi!”


Keď vidím ako mu chutí, rozlievam ďalšie kolo,. Kujem železo kým je horúce.


"No, pán Beneš, myslím, že by ste dnes mohli pri trocha dobrej vôle prejsť, ale s tými vajcami sa musí niečo urobiť," vyzerá to, že sa snaží byť ústretový.


"A čo myslíte?"


"Vyprázdniť!"

Neviem, či som už omámený alkoholom alebo vyčerpaný z celej tejto kontroly, ale pripadá mi, a vôbec tomu nerozumiem, že ma Ondrej hladí cez tepláky v rozkroku. Áno, priamo tam! Presne v tých miestach.


Zadívam sa dole a vážne! Jeho ruka intenzívne hladí teplákovinu v miestach, ktoré už vážne dlho nikto nepohladil.


Vraciam svoj pohľad hore, do jeho očí. Zrazu už to nie je veľkonočný komisár, ale úplne normálny, nadržaný týpek.


Nič nehovorím, on nič nehovorí. Stále hladí a ja stále držím. Ako by nie, keď je to tak príjemné a akurát sa začalo príjemné pnutie.


Jeho ruka na nič nečaká a zájde pod gumu teplákov. Som naostro, takže to má jednoduchšie. Ako ma vyrušili pri honke, trenírky zostali na gauči a tepláky som si natiahol v zhone.


"Hm, narazil som na vajcia, takže by som ich mal skontrolovať!" hlási Ondrej.

"To by si mal," súhlasím a opieram sa chrbtom o kuchynský bar, kde sme si dali panáka.


Najskôr šmátra pod teplákmi, hladí mi gule a poťažkáva ich. Vtáka už mám trdého. Potom ide na kolená a sťahuje mi dole tepláky. Môj vták mu rastie pred očami. Pekne ho hladí a ďalej sa zameriava na gule.


"Vajcia XL," pozerám. Poťažkáva mi semenníky, hladí ich a jemne stláča.


"Pekne oholený, to by som mal dať do záznamu," pokračuje v hodnotení.


Usmievam sa, vták už totálne tvrdý a nadržanosť maximálna.


Ondrej sa nakláňa ešte bližšie a olizuje ich jazykom: "Chuťovo tiež vyhovujúce."


A znova mi ich hladí a cmúľa obe gule.


Presúvam sa na stoličku, kde pohodlne rozťahujem nohy, aby som nechal vyniknúť svoje tvrdé mužstvo a dávam pokyn Ondrejovi, aby sa dal do práce.


Ondrej sa ešte chvíľu hrá s mojimi guľami, ale už čoskoro prechádza k olizovaniu môjho tuhého mužstva, aby ho vzápätí vzal do pusy.


"Áááaa, takáto kontrola sa mi páči," jemnými prírazmi ho nabádam k zrýchleniu tempa.


Ondrej chápe a snaží sa. Saje, cmúľa a olizuje mi ho, poriadne sliní a je to božské.


"Fajaš skvele," chválim ho.


Drží ma pritom za gule a hladí mi ich. Do toho ma snaživo a so zápalom fajčí. Ešte, že mi vliezol do tej obývačky!

Môj vták je našponovaný na prasknutie a Ondrej poctivo faja, až mu sčervenali líca. Občas zdvihnutým zrakom sleduje, ako sa mi to páči a mne sa to páči až veľmi, tak aj on je spokojný.


Lenže to už sa gule priťahujú k telu a gradujúce vzrušenie dáva poznať, že Ondrejovi sa čoskoro zaplnia ústa. Vo vajciach to vrie a rozkrok generuje vlnu rozkoše, ktorá sa pomaly dvíha a chce sa premeniť na cunami.


Vstávam, beriem Ondreja pod bradou a pravačkou ešte dvakrát, trikrát pohoním a... už to ide.


S pokrčenými nohami v kolenách a stiahnutými polovičkami sa prehýbam do luku a striekam Ondrejovi do úst a na tvár. Niečo si necháva nastriekať na jazyk, ale neprehĺta, len si užíva chuť semena na svojich perách.


Extáza mnou trasie o to viac, keď vidím, ako pokorne a s chuťou prijíma moje semeno. Je taký roztomilý.


Ešte posledné zachvetie vtáka a z toľkého vzrušenia sa blažene chvejem. Skláňam sa k Ondrejovi a lížem z jeho pier svoje semeno. On ma začne bozkávať a všetko sa to zmieša v jednom vášnivom bozku.


Potom vstáva, rukou si utrie zvyšky semena z pier a hovorí: "Myslím že, komisia ťa neodporučí a budem musieť ešte prísť."


"Rozhodnutie komisie plne rešpektujem."


A už teraz sa teším, keď mi komisár Ondrej príde skontrolovať vajcia.



10 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page